Na úpätí Vysokých Tatier, kde sa zrkadlí špicaté vrcholy v jasnej vode Štrbského Plesa, sa konal veseľý pouličný festival.

At the foot of the High Tatras, where the pointed peaks are reflected in the clear water of Štrbské Pleso, a lively street festival was held.

Na tomto mieste, kde sa cítiš blízko oblohe, prišiel Jozef, aby si užil príjemný deň.

At this place, where you feel close to the sky, Jozef came to enjoy a pleasant day.

Jozef, sivovlasý pán so žmurkajúcimi očami, sa pomaly prechádzal popri stánkoch plných farebných suvenírov a vzácnych lokálnych pochúťok.

Jozef, a gray-haired man with squinting eyes, strolled slowly past stalls full of colorful souvenirs and rare local delicacies.

Vzdialená hudba mu klopala do rytmu a vône grilovaných špecialít lákali jeho chuťové poháriky.

Distant music was tapping to the rhythm and the aromas of grilled specialties tempted his taste buds.

Vtom, znenazdajky, uvidel prázdne miesto, kde by si mohol na chvíľu oddýchnuť.

Suddenly, he spotted an empty spot where he could rest for a while.

Bez váhania sa usadil, no čoskoro zistil, že to v skutočnosti nie je žiadna lavička, ale pikniková deka, rozprestretá na zemi náhodou práve v najväčšom ruchu festivalu.

Without hesitation, he sat down, only to realize soon that it was not a bench, but a picnic blanket spread out on the ground right in the midst of the festival's buzz.

Okamžite zbadal vedľa seba dve prekvapené tváre – Máriu, veselú brunetku oblečenú v kvetovaných šatách, a Petru, jej najlepšiu kamarátku, ktorá mala vo vlasti známu kolekciu akvarelových obrazov hôr.

He immediately noticed two surprised faces next to him – Mária, a cheerful brunette dressed in floral dresses, and Petra, her best friend who had a renowned collection of watercolor paintings of the mountains.

"Oh, prepáčte!

"Oh, sorry!"

" vydýchol Jozef, začervenajúc sa až po korene uší.

Jozef breathed, blushing to the roots of his ears.

"Dokázali sme zvoliť lepšie miesto na piknik," zasmiala sa Mária, a jej smiech znie ako horský potok, ktorý stúpa ku slnku.

"We could not have picked a better spot for a picnic," Mária laughed, her laughter sounding like a mountain stream rising to the sun.

"Nie je problém, pán," odpovedala Petra s láskavým úsmevom.

"No problem, sir," replied Petra with a kind smile.

"Aj tak sme už skoro dojedli.

"We're almost finished anyway."

"Kým sa Jozef snažil ustáliť svoju rozpačitosť, Mária ho pozvala, aby sa k nim pridal.

While Jozef tried to settle his embarrassment, Mária invited him to join them.

"Viete, na tomto festivale je jedno miesto len ťažko voľné," vtipkovala.

"You know, finding a spot at this festival is quite a challenge," she joked.

Jozef poďakoval a posadil sa k nim, opatrne preložiac svoje nohy okolo košíka plného piknikových dobrôt.

Jozef thanked them and sat down with them, carefully folding his legs around the basket full of picnic treats.

Rozprávali sa o mnohých veciach – o kráse Tatier, o svojich rodinách a aj o malých radostiach života.

They talked about many things – about the beauty of the Tatras, about their families, and also about the small joys of life.

Čas letel a slnko začalo pomaličky klesať za horizont, udávajúc tempo festivalu k pokojnejšiemu režimu.

Time flew by and the sun slowly began to set behind the horizon, setting the pace of the festival to a calmer rhythm.

Jozef, Mária a Petra si vymieňali telefónne čísla a sľúbili si, že sa čoskoro stretnú na ďalší piknik, tentoraz však mimo rušných ulíc – niekde na lúke pod jasnou oblohou.

Jozef, Mária, and Petra exchanged phone numbers and promised to meet soon for another picnic, this time away from the busy streets – somewhere in a meadow under the clear sky.

Keď sa festival chýlil ku koncu, trojica sa rozlúčila ako starí priatelia, ktorí spoločne prežili príjemný deň plný nečakaných zvratov a nových známostí.

As the festival drew to a close, the trio said goodbye like old friends who had spent a pleasant day full of unexpected turns and new acquaintances.

Jozef, ktorý prišiel na festival sám, odišiel s teplým pocitom, že má vedľa seba dve nové priateľky, ktoré mu spríjemnia ďalšie dni trávené v tieni majestátnych hôr.

Jozef, who had come to the festival alone, left with a warm feeling that he had two new friends who would make his future days spent in the shadow of the majestic mountains more enjoyable.