Spišský Hrad sa týčil na kopci ako mocný ochranca.

Spišský Hrad loomed on the hill as a mighty guardian.

Jozef, Zuzana a Marek sa rozhodli ísť na výlet.

Jozef, Zuzana, and Marek decided to go on a trip.

Slnko svietilo a obloha bola modrá.

The sun was shining, and the sky was blue.

Začali stúpať po strmej ceste vedúcej k hradu.

They started climbing the steep road leading to the castle.

Jozef kráčal prvý, Zuzana za ním a Marek posledný.

Jozef walked first, Zuzana followed him, and Marek was last.

Ich smiech a rozhovor ozývali sa po lese.

Their laughter and conversation echoed through the forest.

Po chvíli však Zuzana zakopla o kameň a spadla.

After a while, however, Zuzana tripped over a stone and fell.

Marek sa rýchlo otočil a pomohol jej vstať.

Marek quickly turned around and helped her up.

„Au, môj členok,“ stonala Zuzana.

“Ouch, my ankle,” groaned Zuzana.

Jozef rýchlo prišiel a pozrel sa na jej nohu.

Jozef quickly approached and looked at her foot.

„Vyzerá to na vyvrtnutý členok,“ povedal a vedel, že to nebude jednouché.

“It looks like a sprained ankle,” he said, knowing it wouldn’t be easy.

Zuzana nemohla chodiť.

Zuzana couldn't walk.

Spolu so Marekom sa rozhodli nosiť ju na rukách.

Together with Marek, they decided to carry her in their arms.

Spišský Hrad bol blízko, ale cesta sa zdala byť nekonečná.

Spišský Hrad was close, but the path seemed endless.

Marek a Jozef sa striedali, nesúc Zuzanu.

Marek and Jozef took turns carrying Zuzana.

Boli unavení, ale nevzdávali sa.

They were tired, but they didn’t give up.

Konečne dorazili k bráne hradu.

Finally, they reached the castle gate.

Zuzana sa oprela o kameň a usmiala sa oslabeným úsmevom.

Zuzana leaned against a stone and gave a weak smile.

„To sme zvládli,“ vydýchol Jozef úľavou.

“We made it,” Jozef sighed with relief.

Pomohli Zuzane sadnúť si na lavičku pri vstupe do hradu.

They helped Zuzana sit on a bench at the entrance to the castle.

Ľudia v hrade okamžite prišli na pomoc.

The people in the castle immediately came to help.

Jeden z nich priniesol obväz a zaviazal Zuzane členok.

One of them brought a bandage and wrapped Zuzana’s ankle.

„Ďakujem vám,“ povedala Zuzana s vďakou.

“Thank you,” Zuzana said gratefully.

Celý deň strávili na Spišskom Hrade s výhľadom na krásnu krajinu okolo.

They spent the whole day at Spišský Hrad, enjoying the beautiful surroundings.

Jozef a Marek si oddýchli a Zuzana bola šťastná, že má takých priateľov.

Jozef and Marek rested, and Zuzana was happy to have such friends.

Hoci cesta bola náročná, zvládli to spolu.

Although the journey was challenging, they made it together.

Tešili sa, že videli krásy Spišského Hradu.

They were delighted to see the beauties of Spišský Hrad.

Pri západe slnka sa rozhodli vrátiť domov.

At sunset, they decided to head back home.

Pomaly sa vydali na cestu späť, už opatrnejšie.

They started the journey back slowly, more cautiously this time.

Hoci mali prekážky, priateľstvo ich spojilo a prekonali všetko.

Despite the obstacles, their friendship united them, and they overcame everything.

A tak skončil ich výlet na Spišskom Hrade naplnený nečakanými zážitkami a silným priateľstvom.

And so ended their trip to Spišský Hrad, filled with unexpected adventures and strong friendship.