Viera sedí na tvrdé posteli v malej izbe psychiatrického oddelenia.

Viera sits on the hard bed in the small room of the psychiatric ward.

Vonku vládne chladná zima a sneženie zakrýva šedivé mestečko za oknom.

Outside, a cold winter reigns, and the snowfall covers the gray little town behind the window.

Fialové svetlá svietia jasne, takmer bezútulne, a hoci sú tu vianočné ozdoby nalepené na stenách, miestnosť sa zdá byť prázdna.

The purple lights shine brightly, almost unwelcomingly, and although there are Christmas decorations stuck on the walls, the room seems empty.

Vianoce sú blízko, ale Viera necíti slávnostnú náladu.

Christmas is near, but Viera doesn't feel a festive mood.

Každý deň pripadá ako ten predchádzajúci, až kým nepríde Marek, jej terapeut.

Every day feels like the one before until Marek, her therapist, arrives.

Je to vysoký muž s jasnými modrými očami a jemným hlasom.

He's a tall man with bright blue eyes and a gentle voice.

Vždy sa snaží pomôcť, ale niekedy Viera cíti, že jeho prístup je príliš priamy, takmer chladný.

He always tries to help, but sometimes Viera feels his approach is too direct, almost cold.

Začína pochybovať, či má naozaj jej najlepšie záujmy na mysli.

She begins to doubt whether he truly has her best interests at heart.

V jednej z terapiach Viera rozhodne otestovať Mareka.

In one of the therapy sessions, Viera decides to test Marek.

"Prečo ma vždy tlačíte, aby som hovorila o svojich pocitoch?

"Why do you always push me to talk about my feelings?"

" spýta sa ho, snaha znelať sebaisto, ale jej vnútorný hlas je plný obav.

she asks him, trying to sound confident, but her inner voice is full of worries.

Marek pozorne počúva a odpovedá klidne: "Viera, chcem, aby ste sa cítili lepšie.

Marek listens attentively and calmly replies, "Viera, I want you to feel better.

Hovorenie pomáha uvoľniť to, čo vás trápi.

Talking helps release what is troubling you."

""Možno nie ste úprimný.

"Maybe you're not sincere.

Možno len plníte nejaký plán," vie Viera nahlas obviní.

Maybe you're just following some sort of plan," Viera accuses aloud.

Vo vzduchu visí napätie.

Tension hangs in the air.

Marek sa zamyslí, potom sa rozhodne niečo odhaliť.

Marek thinks for a moment, then decides to reveal something.

"Keď som bol mladý, bol som tiež v podobnej situácii.

"When I was young, I was in a similar situation.

Cítil som, že ma nikto nechápe ani mi neverí.

I felt that no one understood or believed me.

Vtedy mi niekto pomohol.

Then someone helped me.

Chcem to isté pre vás.

I want the same for you."

"Tieto slová znejú úprimne a dotknú sa Vierinho srdca.

These words sound sincere and touch Viera's heart.

Začne chápať, že Marek nie je jej nepriateľ.

She begins to understand that Marek is not her enemy.

Možno jeho úmysly sú naozaj čisté.

Maybe his intentions are truly pure.

Vieriny oči zmäknú a prvý raz za dlhú dobu sa usmeje na Mareka.

Viera's eyes soften, and for the first time in a long while, she smiles at Marek.

Keď sa terapia skončí, Viera cíti, že možno našla odpoveď, ktorú hľadala.

When the therapy session ends, Viera feels that she may have found the answer she was looking for.

Spočiatku tichý pocit dôvery začne klíčiť, pripravený rásť, keď zima začne ustupovať.

A quiet sense of trust begins to sprout, ready to grow as the winter starts to recede.

Je to prvý malý krok k tomu, aby znovu dôverovala.

It is the first small step towards trusting again.

Svet okolo nej začína byť menej chladný, ako zamilované vianočné svetlá mihajúce sa v tme.

The world around her begins to feel less cold, like the twinkling Christmas lights in the dark.

Postupne sa naučí veriť a pustí strach, ktorý bránil jej uzdraveniu.

Gradually, she learns to trust and releases the fear that hindered her healing.

A Vianoce prídu s novým pocitom nádeje v jej srdci, hotovú začať novú kapitolu svojho života.

And Christmas arrives with a new sense of hope in her heart, ready to start a new chapter in her life.