Uprostred zasneženej zimy, tesne pred Vianocami, bol volebný stánok v malej komunitnej centre v obci Zimberg plný života.

In the midst of a snowy winter, just before Christmas, the polling booth in the small community center of the village Zimberg was full of life.

Ľudia prichádzali a odchádzali, zabalení do hrubých kabátov, pričom ich dych sa zdal ako malý obláčik pary vo vzduchu.

People came and went, wrapped in thick coats, with their breath appearing like small clouds of steam in the air.

Na stenách viseli vianočné ozdoby, ktoré dodávali miestu trochu sviatočnej nálady.

Christmas decorations hung on the walls, giving the place a bit of festive spirit.

Marek, mladý študent strednej školy, stál pochybovačne pred vchodom.

Marek, a young high school student, stood hesitantly in front of the entrance.

Vedľa neho stála Zuzana, jeho vždy optimistická spolužiačka a spolubojovníčka v školskom projekte o občianskej angažovanosti.

Next to him was Zuzana, his ever-optimistic classmate and fellow campaigner on a school project about civic engagement.

Zuzana sa usmievala a dodávala mu odvahu.

Zuzana smiled and gave him encouragement.

„Marek, zvládneš to,“ povedala povzbudivo, keď si Marek nervózne potriasal ruky vo vrecku.

"Marek, you can do it," she said encouragingly as Marek nervously shook his hands in his pockets.

Ich úloha bola jednoduchá - urobiť rozhovor s niekoľkými voličmi pre projekt.

Their task was simple - to interview a few voters for the project.

Ale pre Mareka, predstava oslovenia cudzích ľudí bola desivá.

But for Marek, the thought of approaching strangers was terrifying.

V hale sa miešal šum hlasov s tichými zvukmi vianočných piesní, ktoré potichu hrali na pozadí.

In the hall, the hum of voices mixed with the soft sounds of Christmas songs quietly playing in the background.

Marek zaváhal, ale potom si všimol staršiu dámu, ktorá sa chystala odísť.

Marek hesitated, but then he noticed an elderly lady who was about to leave.

Pripravoval sa na svoj prvý krok.

He prepared for his first step.

„Dobrý deň, pani!

"Good day, ma'am!"

“ vyslovil Marek, jeho hlas trocha chvejivo.

Marek said, his voice a little shaky.

„Mohli by ste nám odpovedať na pár otázok pre náš školský projekt?

"Could you answer a few questions for our school project?"

“Staršia dáma sa zastavila a venovala Marekovi prísny pohľad.

The elderly lady stopped and gave Marek a stern look.

V tej chvíli Marek skamenel, jeho myšlienky sa rozleteli.

In that moment, Marek froze, his thoughts scattered.

Zuzana zasiahla.

Zuzana stepped in.

„Zaujíma nás váš názor na voľby,“ dodala rýchlo a zachránila Mareka od trápneho ticha.

"We’re interested in your opinion on the election," she added quickly, saving Marek from the awkward silence.

K ich prekvapeniu sa pani usmiala.

To their surprise, the lady smiled.

„Samozrejme, deti,“ odpovedala mäkko.

"Of course, kids," she replied softly.

„Rada pomôžem, ak je to pre školu.

"I'm happy to help if it’s for school."

“Marek sa po chvíli začal uvoľňovať.

After a while, Marek began to relax.

Postupne sa do rozhovoru viac zapájal.

Gradually, he became more involved in the conversation.

Zuzana povzbudzovala, zatiaľ čo Marek kládol ďalšie otázky.

Zuzana encouraged him while Marek asked more questions.

Po ich stretu s prvým respondentom sa Marek cítil o niečo sebaistejšie.

After their encounter with the first respondent, Marek felt a bit more confident.

V priebehu popoludnia sa Marekova tréma pomaly vytrácala.

Throughout the afternoon, Marek's nervousness slowly faded.

S každým ďalším rozhovorom, so mladým párom, s miestnym podnikateľom, či s matkou s dieťaťom, zbieral odvahu.

With each successive interview—whether with a young couple, a local entrepreneur, or a mother with a child—he gathered courage.

Zuzana bola celú dobu pri ňom a ponúkala pomoc, keď bolo treba.

Zuzana was there the whole time, offering assistance when needed.

Keď sa deň nachýlil, obaja sa vrátili do školy spokojní.

As the day drew to a close, they returned to school content.

Učiteľ ich privítal s nadšením, keď videl množstvo poznámok a odpovedí, ktoré si Marek a Zuzana priniesli.

The teacher greeted them with enthusiasm upon seeing the amount of notes and responses Marek and Zuzana had gathered.

„Výborná práca!

"Excellent work!"

“ pochválil ich učiteľ.

the teacher praised them.

„Obaja ste vykonali skvelú prácu na vašom projekte.

"You both did a great job on your project."

“Marek sa uvoľnene usmial.

Marek smiled with relief.

Hoci začal deň ustrašený, pochopil, že môže zvládnuť aj tých najnáročnejších ľudí v cudzom prostredí.

Although he started the day fearful, he realized that he could handle even the most challenging people in unfamiliar settings.

Cítil, že vďaka Zuzane a jej podpore má teraz viac odvahy čeliť novým výzvam, ktoré ho čakajú.

He felt that thanks to Zuzana and her support, he now had more courage to face new challenges ahead.

Keď obaja spolužiaci vychádzali zo školy pod žiarivo rozsvietené hviezdy, Marek vedel, že tento deň bol začiatkom niečoho veľkého v jeho živote.

As the two classmates left the school under the brightly lit stars, Marek knew that this day marked the beginning of something significant in his life.

V hlave mu znelo jedno: dokáže to znovu a ešte lepšie.

One thought echoed in his mind: he could do it again and even better.

V Zimbergu klesala teplota, každý ponáhľal domov do tepla.

In Zimberg, the temperature was dropping, and everyone hurried home to warmth.

Ale Marek cítil teplo v srdci, ktoré nedokázala ohroziť ani najtuhšia zima.

But Marek felt a warmth in his heart that no harsh winter could threaten.