Ranná zima ovinula Bratislavu svojím chladným náručím.

The morning winter enveloped Bratislava in its chilly embrace.

Snehové vločky sa ticho znášali na zem.

Snowflakes drifted quietly to the ground.

V miestnom kultúrnom dome, osvetlenom svetielkami v tvare hviezd, Jozef pozorne sledoval posledné prípravy na špeciálne voľby.

In the local cultural center, illuminated with star-shaped lights, Jozef watched intently as the final preparations for a special election unfolded.

Bolo to tesne pred Vianocami a ľudia sa viac zaujímali o nákup darčekov než o politiku.

It was just before Christmas, and people were more interested in shopping for gifts than in politics.

Jozef, dobrovoľník na voľbách, mal však iný názor.

Jozef, a volunteer for the elections, had a different view.

Veril, že každé hlasovanie je dôležité a každý hlas sa ráta.

He believed that every vote is important and every voice counts.

Napriek tomu cítil, že mnoho ľudí je apati... spôsobila ich nezáujem o voľby.

Still, he felt that many people were apathetic... causing their disinterest in the elections.

Jozef si kládol otázku, či jeho úsilie skutočne má zmysel.

Jozef wondered if his efforts were truly meaningful.

„Ahoj, Jozef!“ ozvalo sa za ním.

"Hello, Jozef!" a voice called out behind him.

Bola to Marta, jeho stará priateľka, ktorá práve prišla s Andrejom, svojím synom.

It was Marta, his old friend, who had just arrived with Andrej, her son.

Andrej bol prvovolič.

Andrej was a first-time voter.

„Prišli sme podporiť, ako si žiadal,“ povedala Marta s úsmevom.

"We've come to support you as you asked," Marta said with a smile.

„Výborne, ďakujem!“ odpovedal Jozef, cítiac, že sa mu výčitky svedomia na chvíľu rozplynuli.

"Excellent, thank you!" replied Jozef, feeling a momentary relief from his guilt.

Rozhodol sa osobne požiadať svojich známych, aby prišli voliť.

He had decided to personally ask his acquaintances to come and vote.

Veril, že jedným hlasom môžu začať meniť názor aj iní.

He believed that with one voice, they might begin to change the minds of others as well.

Začalo sa hlasovanie.

Voting began.

Spočiatku prišlo len málo ľudí.

At first, only a few people came.

Jozef sa neprestával snažiť udržiavať atmosféru priateľskú a vianočne radostnú.

Jozef continued to strive to maintain a friendly and festive Christmas atmosphere.

V žiari svetielok pôsobil miestny dom kultúry takmer magicky.

In the glow of the lights, the local cultural center appeared almost magical.

Aj keď vonku mrzlo, vo vnútri vládlo teplo a pohostinnosť.

Even though it was freezing outside, inside was warm and hospitable.

Okolo obeda sa však všetko zmenilo.

By around noon, however, everything changed.

Naraz začali prichádzať skupiny ľudí.

Suddenly, groups of people started arriving.

Či už starší ľudia prichádzajúc od poludňajších bohoslužieb, alebo mladí ľudia ako Andrej, ktorí chceli zažiť svoju prvú voľbu.

Whether it was older people coming from midday church services or young people like Andrej, eager to experience their first vote.

Jozef sledoval, ako sa miestnosť zaplnila ľuďmi.

Jozef watched as the room filled with people.

Počuť bolo príjemné rozhovory a vo vzduchu sa niesla vôňa čerstvých vianočných koláčikov.

Pleasant conversations could be heard, and the air was filled with the scent of fresh Christmas cookies.

„Jozef, máš pravdu,“ povedal Andrej, keď odovzdal svoj hlas.

"Jozef, you're right," Andrej said after casting his vote.

„Je skvelé byť súčasťou niečoho väčšieho.“

"It's great to be part of something bigger."

Do večera sa ukázalo, že účasť je oveľa vyššia, než sa pôvodne očakávalo.

By evening, it became apparent that the turnout was much higher than originally expected.

Jozef pozoroval, ako ľudia odchádzajú s úsmevom na tvári, cítiac sa byť súčasťou komunity.

Jozef observed people leaving with smiles on their faces, feeling part of a community.

Videl, že jeho úsilie nebolo zbytočné.

He saw that his efforts were not in vain.

Jediný človek môže prelomiť vlnu apatie a inšpirovať ďalších.

A single person can break through the wave of apathy and inspire others.

Keď sa zavreli dvere za posledným voličom, Jozef sa úľavou a spokojnosťou pousmial.

When the doors closed behind the last voter, Jozef smiled with relief and satisfaction.

Zrazu mu akoby slnko svietilo jasnejšie.

Suddenly, it was as if the sun shone brighter for him.

Vedel, že jeho práca mala zmysel.

He knew that his work had meaning.

Znovu veril v silu jedného hlasu a v moc jednotlivca zmeniť svet.

Once again, he believed in the power of one voice and the ability of an individual to change the world.

A v tej žiare vianočných svetielok nájsť opäť nádej.

And in the glow of Christmas lights, he found hope once more.