
Finding Courage: Marek's Journey in Group Therapy
FluentFiction - Slovak
Finding Courage: Marek's Journey in Group Therapy
V izbe boli tlmené farby.
The room had muted colors.
Steny mali béžovú farbu a svetlo bolo jemné.
The walls were a beige color and the light was gentle.
Skupinová terapia sa konala v strede miestnosti, kde boli stoličky usporiadané do kruhu.
Group therapy was held in the center of the room, where chairs were arranged in a circle.
Miestnosť bola pokojná a teplá.
The room was calm and warm.
Marek sedel na jednej zo stoličiek.
Marek sat on one of the chairs.
Bol oblečený v hnedém svetri.
He was dressed in a brown sweater.
Vonku bol mráz a zima prenikala cez okná.
Outside, there was frost, and the cold penetrated through the windows.
Marek pozorne sledoval ostatných.
Marek watched the others closely.
Jana, žena s jemným úsmevom, sedela oproti nemu.
Jana, a woman with a gentle smile, sat opposite him.
Vedľa nej bola Theresa, ktorá často povzbudzujúco prikyvovala.
Next to her was Theresa, who often nodded encouragingly.
Marek túžil otvoriť sa, ale jeho strach ho držal späť.
Marek longed to open up, but his fear held him back.
Pocit, že ho niekto môže odsúdiť, ho paralyzoval.
The feeling that someone might judge him paralyzed him.
Terapeutka, žena s láskavým hlasom, začala seansu uvedením, ako je dôležité zdieľať svoje myšlienky a pocity.
The therapist, a woman with a kind voice, began the session by explaining how important it is to share one's thoughts and feelings.
„Je to bezpečné miesto,“ povedala.
“It is a safe place,” she said.
Marek cítil, že by mal niečo povedať.
Marek felt he should say something.
Jeho srdce však bilo rýchlo.
However, his heart was beating fast.
Keď prípadne nastal jeho čas, Marek zaváhal.
When his turn eventually came, Marek hesitated.
Zhlboka sa nadýchol.
He took a deep breath.
„Volám sa Marek,“ začal rozpačito.
“My name is Marek,” he began awkwardly.
Necítil sa pohodlne.
He didn't feel comfortable.
Ale Jana sa na neho povzbudzujúco usmiala.
But Jana smiled at him encouragingly.
Theresa prikývla, akoby rozumela, čo prežíva.
Theresa nodded as if she understood what he was going through.
Marek pokračoval ďalej, aj keď cítil v sebe rastúcu paniku.
Marek continued, even though he felt rising panic within him.
„Mám obavy.
“I have worries.
Bojím sa, že ma ľudia nepochopia.
I'm afraid that people won't understand me.
Niekedy neviem, ako sa vyjadriť.“
Sometimes I don't know how to express myself.”
Jeho hlas sa triasol, ale Theresa sa naklonila dopredu.
His voice trembled, but Theresa leaned forward.
„Sme tu, aby sme si navzájom pomohli,“ povedala.
“We are here to help each other,” she said.
Jana súhlasne prikyvkala.
Jana nodded in agreement.
Pozorné pohľady a pochopenie z ich strany dodávali Marekovi odvahu.
The attentive looks and understanding from them gave Marek courage.
S každým slovom, ktoré vyslovil, pocítil odľahčenie.
With every word he spoke, he felt relief.
Ľudia okolo neho začali tiež zdieľať vlastné príbehy a Marek zistil, že nie je sám.
The people around him began to share their own stories as well, and Marek realized he was not alone.
Keď Marek dokončil, miestnosť bola tichá.
When Marek finished, the room was silent.
Na jeho tvári sa objavil jemný úsmev.
A gentle smile appeared on his face.
Theresa a Jana sa na neho pozreli so sympatiou.
Theresa and Jana looked at him with sympathy.
Marek cítil, že tu je prijatý.
Marek felt that he was accepted here.
Už sa nebál tak veľmi.
He was no longer so afraid.
Vedel, že tu môže byť zraniteľný.
He knew he could be vulnerable here.
Od tejto chvíle sa Marek začal viac otvárať.
From this moment on, Marek began to open up more.
Našiel silu vo zdieľaní a podporu v ľuďoch, ktorí rozumeli jeho ťažkostiam.
He found strength in sharing and support from people who understood his difficulties.
Bolo to nové začiatok a Marek vedel, že je na správnej ceste.
It was a new beginning, and Marek knew he was on the right path.
Skupinová terapia sa skončila s novými nadväzovanými spojeniami.
The group therapy ended with new bonds formed.
Marek odišiel zo stretnutia s pocitom, že môže dôverovať.
Marek left the meeting with a sense that he could trust.
Jeho strach z nepochopenia začal blednúť.
His fear of being misunderstood began to fade.
Našiel novú silu a v tom spočívala jeho najväčšia výhra.
He found new strength, and in that lay his greatest victory.