Kvetinová vôňa naplňuje vzduchom Bratislavskej botanickej záhrady.

The floral scent fills the air of the Bratislavská botanická záhrada (Bratislava Botanical Garden).

Jozef kráča pozdĺž rozkvitajúcich tulipánov, jeho fotoaparát pripravený zachytiť krásu jari.

Jozef walks along blooming tulips, his camera ready to capture the beauty of spring.

Fotografuje kvety, hľadá záber, ktorý mu prinesie pocit spokojnosti.

He photographs the flowers, searching for a shot that will bring him a sense of satisfaction.

Na druhej strane záhrady je Monika, nadšená botanistka s notebookom v ruke.

On the other side of the garden is Monika, an enthusiastic botanist with a notebook in hand.

Monika sa skláňa nad zriedkavými rastlinami, zapisuje ich črty a premýšľa o svojom výskumnom projekte.

Monika leans over rare plants, noting their features and contemplating her research project.

Hoci ju práca napĺňa, cíti sa osamelá.

Although her work fulfills her, she feels lonely.

Túži po spojení, ktoré jej život chýba.

She longs for a connection that is missing in her life.

Stretnú sa náhodne pri záhrade narcisov.

They meet by chance at the daffodil garden.

Jozef pozrie na Moniku a obdivuje, s akou láskou a pozornosťou sleduje kvety.

Jozef looks at Monika and admires the love and attention with which she observes the flowers.

Chce jej niečo povedať, no hanbí sa.

He wants to say something to her but feels shy.

Urobí zopár krokov, potom sa zastaví.

He takes a few steps, then stops.

"Máte krásny vkus na rastliny," povie s jemným úsmevom a dúfa, že jeho slová zaujmú.

"You have a beautiful taste in plants," he says with a gentle smile, hoping his words will engage her.

Monika sa rozosmeje.

Monika laughs.

"Ďakujem!

"Thank you!

Mám rada kvety.

I love flowers.

Som tu kvôli výskumu.

I'm here for research."

" Obe pozerajú na nádheru prírody okolo seba.

They both gaze at the beauty of nature around them.

Spoločne sa rozprávajú o rastlinách.

They talk about plants together.

Monika nadchýna Jozefa svojim entuziazmom a vedomosťami.

Monika excites Jozef with her enthusiasm and knowledge.

Navrhuje mu, aby sa k nej pridal a pomohol jej s fotografiami.

She suggests he join her and help with the photographs.

Tento nápad Jozefa najprv prekvapí, ale rozhodne sa riskovať a súhlasí.

This idea surprises Jozef at first, but he decides to take the risk and agrees.

Náhle sa obloha zatiahne a začne padať dážď.

Suddenly, the sky darkens, and it starts to rain.

Musia sa schovať v skleníku.

They must take shelter in the greenhouse.

V tichu dažďových kvapiek na skle z dieľajú svoje sny.

In the silence of raindrops on the glass, they share their dreams.

Jozef hovorí o svojej túžbe zachytiť každý detail krásy prírody, Monika o láske k rastlinám a ich dôležitosti pre svet.

Jozef speaks of his desire to capture every detail of nature's beauty, Monika about her love for plants and their importance to the world.

Dážď ustane.

The rain ceases.

Monika a Jozef vychádzajú zo skleníka, ich myseľ je ľahšia, otvorenejšia.

Monika and Jozef leave the greenhouse, their minds lighter, more open.

"Mali by sme sa stretnúť znova," povie Monika s nádejou v hlase.

"We should meet again," says Monika with hope in her voice.

"Áno," súhlasí Jozef, "rada fotiť kvety je lepšia, keď je s niekým zdieľaná.

"Yes," agrees Jozef, "the joy of photographing flowers is better when shared with someone."

"Rozprávajú sa cestou k východu.

They talk on their way to the exit.

Jozef cíti, že je to začiatok niečoho krásneho.

Jozef feels it's the start of something beautiful.

Monika si uvedomuje, že práca a osobný život sa môžu prepojiť.

Monika realizes that work and personal life can connect.

Vymenia si čísla a dohodnú sa na ďalšom stretnutí v záhrade.

They exchange numbers and arrange to meet again in the garden.

Ich stretnutie končí s pocitom znovu objavenej nádeje a možnosťou niečoho viac.

Their meeting ends with a feeling of rediscovered hope and the possibility of something more.

To, čo začalo náhodne, sa pomaly mení na priateľstvo s otvorenou cestou k hlbšiemu vzťahu.

What began by chance slowly turns into a friendship with an open path to a deeper relationship.

Jozef odchádza plný dôvery, Monika s radosťou z nového priateľa.

Jozef leaves full of confidence, Monika with the joy of a new friend.